Hlinené omietky a stavebné prvky
V poslednej dobe sa v stavebníctve začínajú objavovať staronové stavebné materiály a postupy. K týmto materiálom patria aj hlinené omietky a tehly.
Hlinené omietky – sa dostávajú do povedomia ľudí, ako jedinečný materiál bez ktorého by moderný dom, či byt nemal mať povolenie plniť svoju funkciu. Nekritický pohľad na hlinené materiály zapríčiňuje, že sú použité na úplne nevhodných miestach a to len preto, aby tam jednoducho len tak bol a následne na to bola stavba považovaná za bio, eco a podobne. V histórii sa hlina používala v závislosti od prírodných podmienok krajiny a zo spôsobu používania hlinených stavieb. Možno povedať, že sa hlinené materiály používali dosť často a tešili sa veľkej obľube. Kombinovali sa s kameňom a drevom. Hlinené tehly, ktoré sa nazývali kotvice boli vyrábané iba z hliny a pojiva – používala sa nasekaná kôra, vetvičky stromov, alebo nasekaná slama, či seno. Zmes sa naplnila do dreveného rámu, ktorý bol v rôznych veľkostiach a výškach. Následne na to sa pripravená zmes sušila na slnku. Pevnosť týchto tehiel v tlaku i v ťahu bola pozoruhodná v porovnaní s dnešnými. Tehly sa nepoužívali hneď po vysušení, ale až po roku a viac, kedy spomínané tehly dozreli. Tehlu starú 50 a viac rokov je veľmi dobré využívať, pretože aj keď ju zabudneme niekde vonku vôbec sa nezmení jej zloženie a pracovať s ňou je doslova radosť. Moderná hlinená tehla sa vyrába zlisovaním zmesi hliny a piesku, následne na to sa suší v elektrickej peci. Hlinená malta, ktorou sa lepili kamene a tehly sa vyrábala z osievanej hliny a vody a správny pomer hliny a vody bol nesmierne dôležitý. S príliš riedkou, alebo príliš hustou maltou sa veľmi zle pracovalo. Hlinené omietky sú dnes akýmsi fenoménom – je to nekritický materiál, ktorý zdobí domácnosti tým obyvateľom, ktorí chcú byť jednoducho in. Zvyšuje to teda cenu danej stavby. Omietky však často bývajú nanášané na nevhodné podklady. Len aby tam jednoducho boli. Šraubujú sa hlinené panely, dokonca aj vyhrievané a to len pre to, aby sa skrátil proces následného vysušovania jemných vrstiev. Omietky sú na stenu nanášané rýchlo a preto sa tomu prispôsobila celá technológia výroby hlinených omietok. Tieto omietky obsahujú veľké množstvo piesku, hrubá omietka 50 %, tá lepšia dokonca 70 %. Dodávané sú však ako suché zmesi. Veľmi dobre sa pripravujú a nanášajú. Naši predkovia sa snažili predávať skúsenosti a znalosti, postupy boli kontinuálne zdokonaľované. Po druhej svetovej vojne dochádzalo k masívnemu rozvoju stavebného priemyslu. Vďaka tomu boli po čase postupne zabudnuté staré materiály a postupy. Tí, ktorí ich vedeli už nežijú. Ich postupy však stále prezentujú nadšenci stavebníctva či ľudia, ktorí v tom vidia dobrí biznis. Biznis má však so skutočnou minulosťou veľmi málo spoločné. Ak sa zamyslíme z čoho je hlinená omietka tvorená, stačí urobiť jednoduchú vec. Ak starú hlinenú omietku namočíme do vody, zistíme presné zloženie tejto omietky. Zistíme, že omietka obsahuje hlinu, plevy. Nanášanie omietky sa vykonávalo ručne, pretože je taká tuhá, že sa môže prilepiť na náradie. Nanášala sa v niekoľkých vrstvách. Povrchová vrstva sa zahladzovala a natierala vápnom, ktoré pôsobilo aj dezinfekčne. Zo súčasnosti vieme, že hlinenú omietku a maltu vyrábame zo starých hlinených tehiel, na ktorých sme nechali dva týždne pôsobiť dážď, slnko, sneh a mráz. Pred spracovaním vložíme do nádoby s vodou rozpadnuté tehly, ktoré tam necháme týždeň pôsobiť. Zmes následne miešame, pridáme hlinu a necháme to rozmiešať 20 až 30 minút, následne na to pridáme 10 % piesku a znova rozmiešame. Na koniec pridáme narezanú slamu – môže byť aj celá, síce sa ťažko rozmiešava na omietka potom menej praská. Omietku môžeme nanášať na kamennú stenu aj na drevo a rákosoví podklad. Kamennú stenu musíme pred nanesením dobre navlhčiť. Čím väčšie medzery sú medzi kameňmi tým je to lepšie. Podobne je to aj s inými materiálmi. Na všetky podklady musíme vrstvu omietky nanášať dva krát. Prvú vrstvu by sme mali naniesť rukami a nechať približne mesiac vyschnúť. Pri vysychaní by sa mali tvoriť praskliny, ktoré sú však nevyhnutné pred dobré spojenie jednotlivých vrstiev. Pred samotným nanášaním druhej vrstvy je potrebné prvú vrstvu dôkladne namočiť. Druhú vrstvu by sme mali po nanesení zahladiť príslušným oceľovým náradím. Obe vrstvy by sme mali nanášať v 2 až 3 cm vrstve. Fajnovú omietku pripravujeme rovnakým postupom, iba vynecháme pridanie slamy. Omietku robíme redšiu a dôkladne ju najprv preosejeme. Nanášame ju oceľovým náradím v 1 cm vrstve. Po zaschnutí – zhruba po dvoch hodinách by sme ju mali zahladiť molitanom. Po týždni by sme mali naniesť rovnakú vrstvu. Vzniknuté praskliny by sme mali zaťahovať veľmi riedkou hlinenou omietkou. Prasklín sa nedá úplne zbaviť, ale pri konečnej úprave pomocou vápna sa povrchová vrstva dokonale zatiahne a je dokonale hladká. Problémom hlinených materiálov je však ich nízka odolnosť voči vode. Čím viac materiál obsahuje piesku, tým je jeho odolnosť nižšia. Preto by sme do omietky mali dať menej piesku a viacej slamy.